Dejiny rímsko-katolíckej cirkvi v Kameničnej
Z pohľadu cirkevnej histórie sa dejiny cirkvi v Kameničnej začínajú v roku 1763. Z tohto roku pochádza totiž najstaršia písomná zmienka, ktorá bola napísaná v latinskom jazyku a zaznamenal ju vtedajší kňaz Juraj Laczkovics. Z tejto písomnej zmienky sa dozvedáme aj to, že prvý kostol v Kameničnej bol postavený v roku 1756 a prvý kňaz sem bol poslaný v roku 1763.
Medzi rokmi 1756-1763 bola farnosť pravdepodobne spravovaná z Komárna františkánskou rehoľou. Môžeme to dedukovať z vyššie spomínanej najstaršej písomnej zmienky, podľa ktorej pri posviacke prvého kostola bol prítomný kňaz (p. František Szaliczky) františkánskeho rádu. V roku 1763 teda prichádza prvý stály kňaz do obce.
Prvý kostol a farská budova stáli na brehu Váhu, nižšie, ako súčasný kostol. V prvom kostole hlavný oltárny obraz zobrazoval Najsvätejšiu Trojicu a svätého Vendelína. Tento prvý kostol však bol postupne podmytý Váhom a bolo ho treba zbúrať na prelome rokov 1826-27. Nový kostol sa postavil na tom mieste, kde stojí aj súčasný. Posviacka druhého kostola sa konala 15. decembra 1828.
Váh však poškodil aj budovu fary, a preto v roku 1833 bola aj tá zbúraná. Od tej chvíle miestny kňaz žil v podnájme až dovtedy, kým sa súčasná farská budova nedostala do majetku cirkvi na prelome rokov 1846-47.
24.februára 1867 sa statika druhého kostola narušila takým spôsobom, že šesť trámov sa zrútilo a rozbilo chórovú časť kostola aj s organom. Po tejto udalosti v Kameničnej tri roky nebol kostol, až kým 24. mája 1869 nezačali stavať nový, v poradí už tretí kostol. Ten bol dokončený 16.júla 1870 a o niekoľko dní bol posvätený Alojzom Miklosovitchom, ktorý bol v tom čase vo funkcii okresného dekana v Kolárove. Do nového kostola postupne pribúdali aj potrebné veci, ako napríklad organ a lavice. Z historického hľadiska môže byť pre obyvateľov Kameničnej významným dátumom 10. august 1879, keď v miestnom kostole posvätil sochu Lurdskej Panny Márie Gyula Meszlényi, vtedajší dekan-opát v Komárne, neskôr biskup v Szatmári. Kostol bol odvtedy už viackrát opravovaný, vždy podľa aktuálnej potreby.
Čo sa týka hlavného oltárneho obrazu, ten okrem sv. Vendelína zobrazoval aj Najsvätejšiu Trojicu spolu zo sv. Jánom, apoštolom. V roku 1897 však vtedajší farár Aladár Schuster nechal vyhotoviť nový oltárny obraz, ktorý namaľoval Michal Szobonya, akademický maliar v Budapešti. Obraz bol posvätený 23. mája 1897 a zobrazuje Sv. Vendelína oblečeného v plášti, a obutého v sandáloch. Na boku má zavesenú čutoru a tanistru. Z opasku mu visí ruženec. Nad hrudníkom má prekrížené ruky, v ktorých drží pastiersku palicu. Okolo neho sú ovce a kravy.